Keď vyšiel rozhovor so mnou o introvertoch, jedna dáma mi napísala, že rovnaké symptómy ako popisujem pri introvertoch majú aj “highly sensitive people (HSP).” Súhlasím. A navyše si myslím, že HSP si zaslúžia veľa samostatných obsiahlych článkov.
A aj keď sa občas introverti a vysokoresponzívni (prečo hovorím o vysokoresponzívnych, nie vysokocitlivých porovnaj TU) zamieňajú, vôbec nie sú prekrývajúce sa množiny.
Keď to zjednoduším, introverzia hovorí viac o vzťahu k ľuďom a vysoká responzivita o vzťahu k okoliu. Zjednodušene sú introverti unavení z ľudí, vysoko responzívni ľudia môžu byť unavení z rozmanitých vecí v okolí, vrátane socializácie. Prezradím Ti 4 podobnosti a 4 odlišnosti týchto množín.
A samozrejme, môžeš byť aj introvert, aj vysokocitlivý človek.
Podobnosti
Na pohľad zjavné je, že obe množiny majú vo všeobecnosti sklon k hĺbaniu, meditácii, písaniu či iným kreatívnym a umeleckým činnostiam.
Druhá vec, už menej zjavná, je podobný spôsob spracovania vnemov v mozgu. Ide konkrétne o dlhší proces spracovania a jednoduchšiu prestimuláciu, keď sa toho deje príliš veľa, napríklad veľa hluku a spoločenskej interakcie alebo nabitý program. Osobne poznám ľudí, ktorým je (minimálne občas) bežný deň v kancelárii alebo doma s deťmi priveľa. Po práci majú introverti a vysokoresponzívni ľudia chuť byť v tichu, samote, dobíjať energiu, nie ísť s kolegami na pivo a vybavovať úrady.
Tu je ale zároveň prítomný aj – prvý – veľký rozdiel. Introverti potrebujú dobíjanie osamote, pretože ich vyčerpáva spoločenská interakcia – napríklad účasť na spoločenskej akcii alebo rozhovory s kolegami či príbuznými. Vysokoresponzívni potrebujú pauzy, aby sa zotavili z emocionálnych a zmyslových zážitkov, napríklad hlasná hudba alebo prisilné osvetlenie. Prípadne sú emočné špongie a vyčerpá ich interakcia s ľuďmi (no z iných dôvodov než introvertov). Podotýkam, nielen introverti a vysokoresponzívni potrebujú pauzy. Aj extroverti cítia spoločenskú únavu (ale sa z nej aj ľahšie zotavia, porovnaj napr. TU).
Tretí prienik množín sa týka úzkosti a preťaženia. Obe množiny ich môžu v určitých situáciách cítiť takpovediac jednoducho, ľahko (introverti, napríklad, cítiť obavy zo spoločenskej udalosti a s ňou súvisiace neustále konverzácie). Obe množiny sa môžu cítiť prestimulovaní rýchlym tempom práce, života, rodičovstva. Takisto napríklad konflikt alebo konfrontácia môžu byť zdrvujúce, pre emocionálnu intenzitu a s tým súvisiaci stres a následné prílišné premýšľanie. Prakticky každá situácia, ktorá je prihlasná, prestimulujúca alebo priintenzívna môže byť zdrojom úzkosti alebo preťaženia. Na druhej strane, obe množiny môžu nepríjemné pocity zvládať efektívne a s noblesou, keď si ich uvedomia. Introspekcia a prílišné premýšľanie má výhody (porovnaj TU).
Štvrtý prienik množín sa týka toho, že obe množiny v menšine a teda sa môžu cítiť byť mimo. Introverti sú podľa odhadov 30-50 % populácie, vysokoresponzívni ľudia tvoria 15-30 %. Ak ste introvert alebo vysokoresponzívna osoba, štatisticky stretnete väčšinou ľudí odlišných od Vás. A ak ste introvert/ka a zároveň vysokoresponzívna osoba ako ja, štatisticky stretnete omnoho menej ľudí, ktorí Vám budú “na prvú” rozumieť.
Prejdime k rozdielom množín.
Odlišnosti
- Vysokorespoznívni ľudia môžu byť introvertní alebo extrovertní.
Z mojej praxe aj zo štúdií vyplýva, že introverti tvoria asi dve tretiny vysokorespoznívnych ľudí. Tí extrovertnejší môžu byť z hľadiska verbálnej a neverbálnej komunikácie expresívni a používať výrazné gestá, mimiku a tón hlasu. A aj keď sa vďaka socializácii cítia viac nabití, stále potrebujú vydýchnuť na upokojenie zmyslov a spracovanie zážitkov.
2. Emócie
Emočná gramotnosť je celá veda (viď napr. TU, TU, TU). Pre účely tohto článku zjednodušene: citliví ľudia môžu prežívať emócie hlbšie a komplexnejšie než ostatní. Napríklad sa môžu cítiť viac dojatí, pohnutí a potrebovať viac času na spracovanie emócií. Môžu tiež intenzívnejšie prežívať emočné stimuly ako zamilovanie sa, smutný film, rozchod, rozvod alebo osobný úspech či tragédiu. Toto intenzívnejšie prežívanie pochádza z toho, že do hĺbky spracovávajú stimuláciu, vrátane tej vnútornej. Tiež to môže spôsobiť, že budú náchylnejší na úzkosť, depresiu a traumu a/alebo empatickejší, súcitnejší a kreatívnejší. Občas mi klienti povedia, že vďaka tomu, že hlbšie cítia emócie, lepšie chápu, čo znamená byť človekom.
Introverti nemusia nutne cítiť emócie silnejšie ako ostatní. Dokonca môžu zdanlivo prežívať emócií menej, vďaka rezervovanosti. Mnohí moji klienti dokoca považujú emócie za výslovne súkromnú záležitosť.
3. Reakcia na stimuláciu
Introverti aj vysokoresponzívni ľudia môžu citlivejšie reagovať na vonkajšie podnety. Rozdiel často tkvie v tom, že vysokoresponzívnym niektoré vône, pachy, zvuky, látky, vyvolajú v tele fyzický vnem, emocionálnu reakciu či nepohodlie alebo až nepokoj. (Napríklad drahý mi na narodeniny daroval prekrásne funkčné športové legíny, ktoré majú dokonca vrecko! Ale nemôžem ich nosiť, pretože ma neznesiteľne škriabu).
Pre introvertov je primárnym zdrojom vyčerpanosti a preťaženia socializácia.
Ak ste aj jedno aj druhé, vitajte v klube. A dbajte prosím na seba, napĺňanie svojich potrieb, dospelo a kultivovane komunikuj, čo, ako, dokedy potrebujete a priebežne dobíjajte baterky .
4. Samota
Písala som inde (link Ti davam do popisu epizody. TU alebo TU): ak si občas užívate čas osamote, neznamená to, že ste introvertom, znamená to, že ste normálnym človekom. Dôležité sú motivácie k samote. Ak sa bez času osamote neviete nadýchnuť (slová mojich klientov) a uprednostníte ho pred stretnutím dokonca s blízkymi, môže to byť spôsobené Vašou introverziou. Vysokoresponzívni ľudia nemajú túto bytostnú túžbu po samote. Ak sa utiahnu do samoty, pohnútkou je spracovať zmyslové preťaženie. Napríklad vyjdú z hlučnej miestnosti, alebo si doprajú časť dňa na písanie, maľovanie a pod., aby si utriedili myšlienky. Viď tiež druhý prienik množín v časti Podobnosti.
Ako to vnímaš Ty? Ste #INtrovert/ka a/alebo vysokoresponzívna osoba? Žiješ/pracuješ s niekým takým? Napíš mi na zofia@coachintrovert.com