Žofia Majdeková

“a ona prestane odpisovať 😅 lebo že je introvertka” popísala situáciu jedna dáma. Zastal mi rozum. A potom som si sadla a dopísala tento článok.

Označ prosím znaky introverta:

• Vysoko citlivý
• Hlboký mysliteľ
• Prestane odpisovať
• Reflexívny
• Introspektívny
• Pociťuje nepríjemné emócie
• Sociofóbny
• Lenivý
• Poddajný
• Skoro vždy radšej sám ako v spoločnosti
• Nezverejňuje príspevky na sociálne siete
• Zdvorilý
• Nezdvorilý
• Nenahráva videá samého seba
• Plachý

Odpoveď: ani jeden z nich!

C. G. Jung založil definíciu extraverzie a introverzie na vlastnej teórii, skúsenostiach a intuícii. V modernej psychológii sa využíva empirický model Big Five, ktorým popisujeme vzorce správania a ich súvis u jednotlivcov (viď napr. TU). Jednou z dimenzií osobnosti v Big Five je extroverzia (ľudia s nízkym skóre extroverzie sú takzvaní introverti), ostatné dimenzie sú neurotizmus, prívetivosť, svedomitosť a otvorenosť. V tomto článku používam namiesto “otvorenosti” presnejší termín “intelekt/predstavivosť”, odlíšenie preberám od S.B. Kaufmanna (viď napr. TU).

To musí byť introvert! Nuž, nemusí.

Črty, ktoré by sme jungiánsky pripísali introverzii – introspekcia, bohatá fantázia, bohatý vnútorný život – nie sú nevyhnutne znakmi #INtroverta, pretože patria do inej škály – intelekt/predstavivosť. Ak máme silne rozvinutý intelekt/predstavivosť, ťahá nás to objavovať predovšetkým, ale nie výlučne vnútorný svet (porovnaj napr. TU alebo TU).

Podobne, citlivosť zmyslového spracovania je nezávislá od introverzie (porovnaj TU). Samozrejme, existuje rel. veľa vysokocitlivých introvertov, avšak, ak si #INtrovertom, vôbec nemusíš byť vysokocitlivá, resp. vysokoresponzívna osoba. A ak si vysokoresponzívna osoba, vôbec nemusíš byť introvertom. Osobne poznám niekoľkých vysokoresponzívnych extrovertov. Z mojej praxe (koučing, rozhovory, výskum), približne 67 % introvertov sami seba označujú za vysokocitlivých. Nie je to teda jedna k jednej. Črty ako ihibícia správania, sociálna fóbia, citlivosť na podnety prostredia, hĺbka spracovania informácií, fyziologická reaktivita a pod., sú spojené s neurotizmom a intelektom/predstavivosťou, nie introverziou.

Dokonca, existuje pomerne veľa ľudí, ktorí sa považujú za citlivých introvertov a v skutočnosti sú skrytými narcistami. O.i. ich ľahko zrania poznámky iných, sú sebestrední a nesvoji, ak uznanie automaticky nedostanú. Skrytý narcizmus je silne spojený s neurotizmom, nie introverziou (porovnaj napr. TU).

Ešte jedno rozlíšenie nateraz. Má rád činnosť osamote sa Ti asi automaticky spojí s #INtrovertom, však? Tak si predstav, že to tiež nie je určujúca črta introverzie. Človek, ktorý má rád čas osamote a má svoj vlastný svet, môže byť #INtrovertom. Ale nemusí. Môže mať práve také obdobie. Alebo môže mať dobre rozvinutú črtu intelekt/predstavivosť.

Koľkokrát som už extroverta počula hovoriť, že si užil čas osamote! Nuž, každý z nás ho potrebuje. A samozrejme, že aj extroverti sa unavia v spoločnosti (spravidla trochu neskôr než introverti). Takže ak si niekto pochvaľuje čas osamote, znamená to, že je človek. Neznamená to automaticky introverziu.

Problém šťastia

Pred pár rokmi som ako obvykle počúvala prednášky študentom psychológie. J. B. Peterson v jednej  z nich povedal “happiness is basically extraversion minus neuroticism.” (voľný preklad: šťastie je vlastne extroverzia mínus neuroticizmus”). Zabehlo mi vtedy, keďže som vysokoresponzívna introvertka a rada by som bola šťastná. 

Dobrá správa pre nás, vysokoresponzívnych introvertov: extroverti síce cítia viac príjemných emócii v priebehu celého dňa, bez ohľadu na to, či sú v spoločnosti alebo osamote (porovnaj napr. TU), ale to vôbec neznamená, že introverti pociťujú viac nepríjemných emócii (to patrí do domény neuroticizmu).

Samozrejme, že aj introverti pociťujú príjemné emócie (akurát v nižšej miere) a užívajú si spoločenskú interakciu (tiež v nižšej miere), (porovnaj napr. TU). Takisto, #INtrovert môže prežívať niektoré emócie ako príjemné, aj keď extrovert ich vníma ako nepríjemné.

K introverzii cez extroverziu

Čo je prvé adjektívum, ktoré Ti napadne, keď Ťa požiadam popísať extroverta? Štatisticky je vysoká šanca, že to adjektívum bude “spoločenský”. Škála, ktorou sa meria extroverzia (a teda aj introverzia) má rôzne prvky, napr. zhovorčivosť, spoločenskosť, priateľskosť, asertivita, presvedčivosť, aktivita, vyhľadávanie podnetov/vzrušenia. Navyše, nie všetky spoločenské interakcie sú späté s extroverziou. J. Hirsh a kol. identifikovali 10 najextrovertnejších činností – medzi inými rozprávanie vtipov (vr. vtipov pre dospelých), zabávanie 6 a viac ľudí, cielené opaľovanie sa, návšteva nočného klubu, návšteva baru spojená s konzumáciou alkoholu (porovnaj TU).

Podľa posledných zistení sa zdá, že spoľahlivou vôdzkou k extrovertnému správaniu je túžba po spoločenskej pozornosti  (porovnaj TU), čo je v súlade s tým, ako extroverziu meria aj napr. populárny Myers-Briggs Type Indicator (MBTI) test.

Ale pozor. Aj ak je najvýznamnejším prejavom extroverzie v správaní sa jedinca túžba po sociálnej pozornosti, je mimoriadne dôležité odlišovať prejav od podstaty extroverzie. Tou sa zdá byť citlivosť na odmeny (príjemné situácie) bez ohľadu na to, či je jedinecosamote, alebo v spoločnosti, ako ukázali R. Lucas, E. Diener a ďalší (porovnaj napr. TU). Citlivosť na odmenu zjednodušene znamená podnetný, motivačný stav, vďaka ktorému sa správame tak, aby sme ľahšie dosiahli cieľ (porovnaj napr. TU).

Pod odmenou rozumieme napríklad položky ako peniaze, moc, priatelia, styky, konexie, atraktívny partner, expanzia, objavovanie, skúmanie okolia, …. Odmenu tohto druhu človek dosiahne najľahšie, ak požíva pozornosť druhých ľudí (porovnaj napr. Paul Gilbert), keďže sú spoločenského charakteru. Takže extroverzia by mohla byť intenzívna efektívna stratégia, ako získať spoločenskú pozornosť.  Mimochodom, efektívna stratégia má aj odvrátenú stránku, extrovertní jedinci sa s vyššou pravdepodobnosťou zapletú do kriminálneho alebo antisociálneho správania (porovnaj TU) a/alebo sú zatknutí (porovnaj TU).

Súvis extroverzie s mozgovou aktivitou v reakcii na rôzne odmeny ukázalo aj pár štúdií fMRI a EEG (napr. na obľúbené značky, humor, šťastné tváre, finančné odmeny, príjemné emočné stimuly).

Je za tým dopamín

Z biologického hľadiska je citlivosť na odmenu pravdepodobne riadená dopamínom. Dopamín sa podieľa na rôznych procesoch, vr. motivujúcich. Procesy majú spoločnú chuť skúmať (skúšať, bádať, objavovať). C. DeYoung hovorí, že uvoľňovanie dopamínu zvyšuje motiváciu skúmať a uľahčuje procesy užitočné pri skúmaní (porovnaj TU).

Dopamín pochopiteľne nie je výlučne záležitosť extroverzie. Dopamín je záležitosťou aj intelektu/predstavivosti, i keď tam ide skôr o zvedavosť a hlad po nových informáciách (porovnaj napr. TU). Pri extroverzii ide viac o uznanie hodnoty odmeny pri dosiahnutí cieľu (porovnaj napr. TU), čo dokazuje mozgová aktivita v oblasti, ktorá zodpovedá za hodnotu odmeny (ventromediálny prefrontálny kortex) (tamtiež).

Extrovertné správanie však niečo stojí, napríklad čas a energiu, ktoré sme mohli investovať do iných činností, ako trebárs dosiahnutie cieľa (svedomitosť) alebo generovanie nápadov či využívanie fantázie (intelekt/predstavivosť). Čo mi dáva nástrel vysvetlenia, prečo sú mnohí introverti dôkladní a mnohí majú dobre rozvinutú predstavivosť. Mňa osobne extrovertné správanie stojí extra dávku času a energie. A po ňom introvertné pľuštenie alebo pľuštenie zo zraniteľnosti (porovnaj Brené Brown).

Ľudia, ktorí dosahujú nízke skóre v extroverzii, tiež známi ako introverti, sú teda menej motivovaní možnými odmenami z vonkajšieho prostredia. To sa prejaví napríklad tak, že menej rozprávajú, javia sa menej motivovaní, sú rezervovanejši v prejavoch, nielen emócií. Situáciu, v ktorej sa niekto s vysokým stupňom extroverzie cíti ako ryba vo vode, môže niekto s nízkym stupňom extroverzie považovať za otravnú alebo únavnú (alebo aj za zahlcujúcu, v závislosti od úrovne neuroticizmu). Ak zároveň nemá vysoké skóre v intelekte/predstavivosti, nebude doma ani vo svete fantázie, predstavivosti, myšlienok, ideí.

Toto pravdepodobne vysvetľuje prečo my introverti reagujeme na spoločenské aktivity inak než extroverti. Zjednodušene, po socializácii majú introverti vybité baterky, extroverti majú baterky dobité. Opakujem, aj extroverti majú svoju hranicu, kedy je socializácie priveľa. Avšak, dopamín ich poháňa do situácií, kde môžu získať odmenu a tiež im dáva motiváciu sa v tých situáciách správať v záujme získania predmetnej odmeny – sú priateľskí, možno až žoviálni, usmievajú sa,sú energickí, hlasní, prejavujú “pozitívne” emócie (porovnaj TU). Nás #INtrovertov takého interakcie stoja viac námahy a viac nás unavujú, keďže máme menej aktívny systém odmeny.

Si #INtrovert? Otestuj sa

Nefandím online testom, ale ponúkam Ti jeden orientačný, ktorý som prevzala od S.B.Kaufmanna. Je koncipovaný s ohľadom na to, že extroverziu možno uchopiť v dvoch dimenziách – prvú nazývam družnosť (enthusiasm), druhou je asertivita (assertiveness) (porovnaj napr. TU).

Test

Urči ku každému bodu číslo od 1 (vôbec sa ma netýka) to 5 (týka sa ma vo výraznej miere):

1. Ľahko sa spriatelím. __
2. Je ťažké spoznať ma. __
3. Držím si ostatných “od tela”. __
4. Prezrádzam o sebe málo. __
5. Rýchlo prídem druhým na chuť. __
6. Málokedy sa nechám strhnúť (vzrušením). __
7. Nie som veľmi družný človek. __
8. Keď som šťastný, prejavujem svoje pocity. __
9. Viem sa zabávať. __
10. Veľa sa smejem. __
11. Preberám zodpovednosť. __
12. Som silná osobnosť. __
13. Neviem ovplyvňovať ľudí. __
14. Viem zaujať ľudí. __
15. Nechám sa viesť, ak treba, počkám. __
16. Považujem sa za dobrého lídra. __
17. Dokáže presvedčiť ostatných, aby niečo urobili. __
18. Svoje názory si nechávam pre seba. __
19. Konám ako prvý. __
20. Nie som asertívny. __

Teraz obráť číslo pri 2., 3., 4., 6., 7., 13., 15., 18., a 20. (čiže zameň 5=1, 4=2, 3=3, 2=4, 1=5).

A spriemerujte.

Výsledok:

Ak máš priemer 3,0 alebo menej, je pravdepodobné, že si #INtrovertom.

Ak máš 3,1 – 3,8, si pravdepodobne ambivertom.

Ak máš priemer 3,9 alebo vyššie, si pravdepodobne extrovertom.

(Bonus: Ak si zoberieš zvlášť prvých 10 bodov zoznamu a zvlášť druhých 10 bodov, možeš zhodnotiť svoju družnosť a asertivitu samostatne).

Záverom

Text podobný tomuto článku je i v začiatku mojej knihy o introvertoch, keďže kniha má prispieť k tomu, aby sme lepšie rozumeli sami sebe (introverti) a svet nám. Ambíciou tohto článku je uchopiť introverziu a poukázať na to, že nie každý človek, ktorý zapadá do subjektívnej predstavy o introverzii, aj #INtrovertom je. Možno nie je introvertom, ale vysokoresponzívnym extrovertom. Alebo extrovertom, ktorý má bujnú fantáziu a zároveň je hlboký mysliteľ. Alebo práve zisťuješ, že Ty si introvertom, aj keď nie ste introspektívnym človekom. Dimenzie osobnosti ozaj môžu byť namiešané veľmi rôzne. Je to evolučná záležitosť. Pre prežitie ľudstva bolo dôležité, aby existoval dostatočný počet extrovertov i introvertov. O tom, prečo nás (pravdepodobne) zachránia práve samotári, možno inokedy.

Pokojné a radostné želám. A pozri P.S. nižšie.

ž.

P.S. Moje Minikurzy sú v superpriateľskej cene len do 31.12.2023. Potom pôjde cena hore. Hutné, výživné a užitočné, vynikajúce ako darček sebe alebo komu dopraješ kvalitnejší život. Fungujú aj samostatne, no najlepšie všetkých 5 spolu, ako prsty ruky. Témy: Navigácia konfliktom; Ako hovoriť NIE a byť s tým “v pohode”; Ako prestať prokrastinovať; Ako si vybudovať a udržať návyky; Ako si nastaviť a udržať zdravé hranice.

P.P.S Mám aj Kurz komunikácie pre introvertov a jeho nadstavbu Ako s ním hovoriť pre múdre introvertky. Ak vezmeš oba, druhý máš za polovicu.