Istá introvertka mi nedávno farbisto popisovala, ako po spoločensky náročnom období poslala svojho milovaného manžela na pol dňa preč z ich spoločného bytu, lebo bola v akútnej potrebe ticha a samoty. Nejeden introvert, ak si nedopraje zdravú dávku samoty, je v nebezpečenstve neradostného introvertného pľuštenia.
Veda má pár zdôvodnení, prečo je dôležité dopriať si zdravú dávku samoty a prečo nás socializácia vyčerpáva. Popri iných i Colin DeYoung ukazuje, že introverti milujú čas osamote, pretože ako introverti inak reagujeme na odmeny.
Pod odmenou myslíme peniaze, spoločenské postavenie, sociálnu príslušnosť a tiež napr. sex a jedlo. Príjemný pocit odmeny sa dostaví pri povýšení v práci alebo keď získaš číslo od atraktívneho neznámeho človeka (pozn. autorky: prečo preboha by som pýtala telefónne číslo?!).
Pochopiteľne, aj nám introvertom záleží na peniazoch, vzťahoch a jedle (mňa sa aktuálne dosť úspešne dá podplatiť čerstvým pistáciovým croissantom). Ako introverti však na spoločenské odmeny reagujeme inak ako extroverti. Sme menej motivovaní ich získavať a menej nás nabíjajú, keď ich dosiahneme.
Introverti spoločenské odmeny vlastne vôbec za odmeny nemusia považovať. “Odmeny” môžu byť pre nás únavné a otravné. Darmo, reagujeme inak na stimuláciu.
Strávila som v tomto roku (2024) pár týždňov v južanskom prostredí (Kanárske ostrovy a Kampánia v Taliansku), medzi ľuďmi, ktorí vykazovali známky extroverzie a môžem praxou potvrdiť vedecké závery: extrovert a introvert tú istú situáciu prežívajú diametrálne odlišne. Extrovert natlačený v miestnosti s veľa ľuďmi, kde sa z reproduktorov rinie hlasná hudba a na konverzáciu treba doslova kričať, môže byť vo svojom živle, lebo “to tam žije”. Súčasne sa deje desiatka rozhovorov, niečo prebieha na hlavom pódiu a popri tom sa deje dvadsať ďalších vecí, ktorým treba venovať pozornosť. Pre extroverta toto môže byť akurátna miera stimulácie. Navyše, všade sú potenciálne odmeny – atraktívna žena/muž, ktorých možno osloviť, ľudia, s ktorými chce prehĺbiť vzťahy alebo nové nadviazať, … všade šance na spoločenské odmeny. Úplne rozumiem, ak to niekto má tak, že tieto šance treba využiť.
Extrovert sa teda cíti nabitý energiou, je nadšený. Žije to! Na druhý deň môže byť z interakcií unavený, ale jemu to za to stojí, pretože jeho mozog vyhľadáva tento druh odmien a motivuje ho ich získavať.
Chápem, že to niekto tak má, no mne introvertke prišlo zle len z predstavy danej party. Na mňa by to bolo príliš. Príliš nahlas. Príliš veľa vecí, ktorým treba venovať pozornosť. Príliš veľa bzukotu, šumu, hluku. Príliš veľa ľudí. Jasné, že aj ja chcem pozdraviť známych a spoznať nových zaujímavých ľudí. Jasné, že chcem zapadnúť a zapojiť sa do sociálnych hier, ktoré tam prebiehajú, ale môj mozog ma omnoho menej stimuluje dosahovať spoločenské odmeny. Radšej pôjdem domov. Vo vlastnom byte, s maximálne jednou ďalšou – blízkou! – osobou je úroveň stimulácie pre mňa tak akurát.
Je za tým dopamín
Neurotransmiter dopamín pomáha kontrolovať centrá potešenia a odmeny. A funguje trochu inak u extrovertov a introvertov. Jednou z jeho úloh je upozorniť nás na odmeny vo vonkajšom svete a pomknúť nás ich získať. Napríklad upozorní extroverta na atraktívnu ženu na party a dodá mu motiváciu, aby ju oslovil.
Ďalšia užitočná vec, ktorú dopamín robí, je, že takpovediac znižuje náklady na socializáciu. Socializácia si vyžaduje energiu. Musíš zapojiť pozornosť, počúvanie, myslenie, rozprávanie a koordinovať svoje reakcie. Socializácia je únavná pre každého, aj pre extrovertov. Dopamín však extrovertom pomáha znižovať únavu a akoby zrýchľuje rekonvalescenciu po nej.
Extroverti majú podľa Colina DeYounga aktívnejší systém odmeňovania dopamínom. Výsledkom je, že dokážu lepšie znášať – a často prekonávať – únavu, ktorá nevyhnutne sprevádza socializáciu. Väčšinu času jednoducho nepociťujú rovnakú úroveň duševnej a fyzickej únavy, akú pociťujeme my introverti.
Dr. Marti Olsen Laney vysvetľuje rozdiel medzi introvertmi a extrovertmi podobným spôsobom (porovnaj The Introvert Advantage, 2002). Píše, že introverti sú na účinky dopamínu citlivejší ako extroverti, takže (introverti) potrebujeme menej dopamínu, aby sme pocítili jeho príjemné účinky. Príliš veľa dopamínu vedie k introvertnému pľušteniu a tomu je lepšie sa vyhnúť.
Na druhej strane extroverti majú nižšiu citlivosť na dopamín, takže ho potrebujú viac, aby boli šťastní. Spoločenská aktivita a stimulujúce prostredia a situácie zvyšujú produkciu dopamínu, čo vysvetľuje, prečo si extroverti užívajú socializáciu viac ako introverti.
Navyše, Dr. Laney píše (ibidem), že introverti môžu preferovať používanie trochu inej mozgovej dráhy, konkrétne tej, ktorá je aktivovaná acetylcholínom, neurotransmiterom viazaným na dlhodobú pamäť, percepčné učenie a schopnosť zostať pokojným a bdelým. Introverti môžu radi tráviť čas osamote čiastočne kvôli acetylcholínu. Podľa Dr. Laney môže neurotransmiter vyvolať u introvertov pocit šťastia, keď robia činnosť, ktorá ich sústreďuje dovnútra, ako je premýšľanie alebo čítanie, maľovanie, …
Ešte jedno zaujímavé zistenie
V štúdii (porovnaj tu) sa zistilo, že extroverti môžu ľudí považovať za zaujímavejších a dôležitejších ako introverti. To by dávalo zmysel, ak uvažujeme o introverzii v zmysle menšej motivácie získavať sociálne odmeny.
V štúdii za pomoci EEG zaznamenali elektrickú aktivitu mozgov extrovertov a introvertov, počas toho, ako im ukazovali obrázky predmetov aj ľudí a vyhodnocovali tzv. P300 aktivitu ich mozgu. Tá nastane, keď človek zažije náhlu zmenu vo svojom prostredí; svoj názov dostala podľa toho, že činnosť prebieha veľmi rýchlo, do 300 milisekúnd.
Extroverti dosiahli odozvu P300 pri prezeraní obrázkov tvárí, zatiaľ čo introverti mali odozvu P300 až po prezeraní predmetov. Mozgy extrovertov boli aktívnejšími pri pohľade na ľudí.
Nie, to neznamená, že ako introverti neznášame ľudí (aj keď na juhu Európy som mala hlučných ľudí občas fakt dosť). Ešte sa úplne nerozumie introverzii, no jedným z vysvetlení by bolo, že extroverti jednoducho pripisujú ľuďom (ako aj odmenám, ktoré vďaka ľuďom získajú) väčší význam ako introverti.
(Tiež by to vysvetľovalo, prečo si niektorí introverti skôr všimneme psa ako jeho majiteľa.)
Čo si o dopamínovom systéme odmeny myslíš Ty? Dáva zmysel? Ako to máš Ty? Podeľ sa e-mailom (zofia@coachintrovert.com), som veľmi zvedavá. Vopred vďaka.