Alebo vulgárnejšie “opica” introvertov. Podobá sa následkom nemierneho požitia alkoholických nápojov, v tomto prípade je prekročená miera sociálnych interakcií. Vyskytuje sa po spoločensky náročných udalostiach, ako sú trebárs silvestrovské oslavy. Medzi bežné symptómy patria:
1. fyzická bolesť
Najčastejšie hlavy (u mňa spojená so svetloplachosťou), môže postihnúť aj iné časti tela. Niektorých z nás bolí žalúdok, resp. im je fyzicky zle. Je známe, že duševné pochody majú dosah na organizmus, introverta v pľuštení bolí celý človek.
2. obrovská únava
Nie bežná, “normálna” únava, skôr skutočná vyčerpanosť. Znamená to byť bez energie na základné činnosti, ako napríklad umývanie zubov. Nejeden introvert v pľuštení zvládne maximálne ležať. Pamätám nedávnu situáciu: nemala som dosť energie zopakovať, čo som povedala. Počula som, že je dopyt, aby som zopakovala, vedela som, čo mám zopakovať, ale nevládala som.
3. podráždenosť
Nie sme vo svojej koži, maličkosti nás neadekvátne dráždia. Nemáme zvyčajný nadhľad, keď nechtiac položíš kľúče na iné miesto, alebo nás podpichuješ. Správame sa výrazne odlišne od nášho bežného fungovania – už nie sme pokojní radostní, prijímajúci, príjemní. Niektorí z nás zvýšia hlas, niektorí plačú (viď Ako som sa stala introvertkou), niektorí si zvolia sarkazmus, niektorí nadávky. Reagujeme podráždene na ľudí aj na zvuky (kávovar, cinkanie príborov, vŕzgajúca podlaha, hudba, … všetko zdroje utrpenia, ktoré by sme radi odstránili).
4. strácame jasnosť v myslení
Zatiaľčo zvyčajne sme bystrí a myslí nám to, v pľuštení sme spomalení a hlava akoby neberie nové informácie. Mnohí z nás strácajú schopnosť rozhodnúť sa – zasekneme sa aj pri tom, či chceme alebo nechceme pohár vody.
5. strácame schopnosť oddýchnuť si
Nedokážeme spať, nedokážeme načerpať zo zvyčajných zdrojov: kniha, ručné práce, záhradkarčenie, … čokoľvek čo je naše nabíjajúce hobby.
6. odpájame sa
Ak je to možné, fyzicky, ale aj duševne. Nevnímame okolie. Nemáme kapacitu. Nevieme odpovedať na jednoduché otázky, nevieme udržať rozhovor. Sme duchom neprítomní.
7. spektrum nepríjemných emócií
Niektorých introvertov prepadá úzkosť, niektorých depresívne myšlienky. Časť pociťuje hnev, smútok, sklamanie, alebo iné nepríjemné emócie.
Prečo vzniká introvertné pľuštenie
Pri hrubom zjednodušení: ako introverti sme obzvlášť náchylní na spoločenské vyhorenie. Pre niekoho bežná socializácia nás môže neúnosne stimulovať. Presné mechanizmy, ako vznikne “opica” nie sú známe, no vie sa, že naše mozgy reagujú na neurotransmiter dopamín (ktorý nám umožňuje cítiť sa dobre, uvoľňuje sa aj v interakcii s inými) citlivejšie ako extroverti (viď Marti Olsen Laney, The Introvert Advantage, 2002). Takže dopamínu potrebujeme o dosť menej, aby sme pocítili jeho príjemné účinky. Príliš veľa dopamínu môže spôsobiť “opicu”. Extroverti potrebujú dopamínu viac, keďže majú na neho nízku citlivosť.
Neurotransmiter je chemická látka, ktorá sa uvoľnuje z nervového zakončenia. Prenáša impulzy v nervovom systéme alebo vyvoláva určitú reakciu. Je to akýsi posol medzi bunkami.
“Opica introverta” je neradostný stav. Dobrá správa, je z neho východisko, viď Ako prežiť introvertné pľuštenie.