Introverti vraj neznášajú pozornosť. Rozhodne nesúhlasím. Je pravda, že ako introverti zväčša nemáme radi byť stredobodom pozornosti. Avšak sme ľudia a ako ľudia pozornosť bytostne potrebujeme. Kľúčom je kedy a akú.
Nedávno som počúvala rozhovor s dámou, ktorá tancuje v nočných kluboch, hovorila, že robí umelecký stiptíz. Samu seba v bežnom živote popisovala ako hanblivú osobu. Z toho, ako ďalej hovorila o sebe, by ma neprekvapilo, ak by bola introvertkou. Dávalo by to zmysel: mnohí introverti sa uchytia ako herci, hudobníci, perfomeri a influenceri, tzn. nielen doma zavretí spisovatelia a ilustrátori. Umeleckým prejavom pred publikom vyjadria časť seba, ktorú sa im inak nedarí podať.
Bez ohľadu na to, či príležitostne vyjdeme do svetla reflektora alebo nie, každý jeden z nás potrebuje pozornosť. Pravdou je, že sa nám jej nie vždy dostáva v správnej miere. Nevieme alebo nechceme si ju vypýtať, trebárs preto, že sme presvedčení, že by to bolo sebecké.
Zjednodušene: nechceme, aby ste pozerali na nás, chceme, aby ste pozerali, čo (skvelé) sme urobili. Mnohí introverti sú ozaj dobrí v tom, čo robia a budú radi, ak tomu venujete pozornosť. Napríklad – ja chcem, aby si ľudia prečítali tento článok – aby mu venovali pozornosť. Ak to urobíš, vážim si to a som vďačná. Ale nechcem urobiť turné s prednáškami a skupinovými diskusiami. Takisto nechcem, aby mi ľudia venovali pozornosť len preto, že som vošla do miestnosti.
Z inej strany: som koučkou. Táto služba mi sedí aj v tom, že síce som hlavným nástrojom, ale pozornosť nie je na mne. Nepozeraj na mňa, pozeraj na skvelé výsledky, ktoré s mojou pomocou dosiahneš.
Dobrá pozornosť nie je zlá
Nedávno som počula jednu introvertku premýšľať nad “dobrou” a “zlou” pozornosťou. Myslím, že pri “zlej” išlo o nepríjemnú – tzn. čokoľvek, čo v Tebe vzbudí nutkanie urýchlene sa vzdialiť mimo dohľadu a dosahu iných ľudí. Napríklad narodeninové prekvapenie. Osobne som roky tajila dátum svojho narodenia. V google účtoch dodnes figuruje 19. október (čo nie je pravda). V banke mi to neprešlo, na pár iných miestach áno.
Aj vlastná svadba môže byť príklad takejto “zlej” pozornosti. Alebo prezentácia pred nie zrovna priateľsky naladeným publikom. Alebo ísť niekam, kde sa cítime ako votrelci a začleniť sa. Nedávno som sa prihlásila na diskusiu o AI z programátorského hľadiska (samú seba chápem ako junior IT). Z popisu podujatia sa zdalo, že diskusia bude prebiehať medzi 3 hlavnými rečníkmi a ja sa hlásim do publika, v ktorom môžem anonymne sedieť a počúvať expertov na danú tému. Keď som prišla na miesto určenia, našla som rozbehnutú debatu okolo jedného stola, zapojení všetci ako rovnocenní partneri. Nikoho z prítomných som nepoznala a moja sociálna batéria bola na minime. Dilemu či ostať či odísť som vyriešila rýchlo v prospech odchodu. Nabudúce sa možno skúsim začleniť. Nateraz je to výborný príklad, že introverti na seba obzvlášť neradi strhávajú pozornosť, ak sa cítia byť nekompetentí.
Pri “dobrej” pozornosti je kompetencia kľúčové slovo. Chceme pozornosť do toho, kde sa cítime kompetentní. Pozor, nechceme chválu za každú cenu. Verím, že hovorím za väčšinu introvertov: kvalifikovaná spätná väzba je viac než vítaná! Osobne si ju obrovsky vážim, aj keď sa v nej niekedy ťažšie orientujem. Keď som si pýtala spätnú väzbu na môj Kurz komunikácie pre introvertov a jeho nadstavbu Ako s ním hovoriť, jednému človeku som v kurze prišla príliš sebavedomá, druhému príliš málo sebavedomá, jednému sa kurz zdal pridlhý, druhému prikrátky, jeden chcel viac príkladov z praxe, inému sa zdalo, že príkladov bolo akurát, ale vlastne si žiadny nezapamätal, ďalší by sa potešil ešte viac filozofickému a psychologickému pozadiu komunikácie, jeden čakal presne to, čo dostal, iný čakal niečo iné (a dostal to odo mňa dodatočne, grátis, stačilo si vypýtať)… aspoň že obsah Kurzu komunikácie pre introvertov sa každému z tých, ktorí sa vyjadrili, zdal hodnotný, resp. “super”.
“Dobrá” pozornosť sa deje, keď venujete pozornosť tomu, na čom nám záleží. Samozrejme, to môžeme byť aj my sami, naše prežívanie situácie, naše preferencie, záľuby, výtvory, ľudia, zvieratá, … atď.
Ako získať “dobrú” pozornosť ako introvert?
Ak chceš viac “dobrej” pozornosti, asi Ťa neprekvapím: vypýtaj si ju. Adresne. Napríklad:
- “Čo hovoríš na môj Kurz komunikácie?”
- “Môžem Vám povedať, aký husársky kúsok sa mi podaril?”
- “Chcete počuť o mojej Hre pre single introvertky?”
Takýmto nenásilným spôsobom Ti dávame možnosť voľby. Poteší nás kladná odpoveď, ale zápornú zoberieme “v pohode”. A ideme ďalej, nájdeme iného človeka, ktorý nám svoju pozornosť dá rád.
Ak toto čítaš ako #INtrovert a desí Ťa vystavovať možnej kritike niečo, na čom Ti záleží (svoj článok, kurz, obraz, koláč, knihu, romantického partnera), pamätaj, kvalifikovaná spätná väzba môže byť veľmi prínosná. Ak sa na ňu ešte necítiš, ale chceš sa deliť s tým, na čom Ti záleží – oboje je naprosto v poriadku – začni s “bezpečnými” ľudmi – tými, ktorí Ťa majú radi a želajú Ti dobro. Alebo, keďže niektorí introverti sú extra citliví na názor najbližších, skús s cudzím človekom, ktorého už nikdy nemusíš stretnúť.
P.S. Moje Minikurzy som nechala vo veľmi priateľskej cene. Hutné, výživné a užitočné, vynikajúce ako darček sebe alebo komu dopraješ kvalitnejší život. Fungujú aj samostatne, no najlepšie všetkých 5 spolu, ako prsty ruky. Témy: Navigácia konfliktom; Ako hovoriť NIE a byť s tým “v pohode”; Ako prestať prokrastinovať; Ako si vybudovať a udržať návyky; Ako si nastaviť a udržať zdravé hranice.
P.P.S Mám aj Kurz komunikácie pre introvertov a jeho nadstavbu Ako s ním hovoriť pre múdre introvertky. Ak vezmeš oba, druhý máš za polovicu.