Vedela som, že konať odvážne znamená robiť veľké chyby, dostať sa do maléru, mať chuť ísť sa zakopať. Nevedela som, že to príde tak rýchlo. Otravný hlas v mojej hlave sa s chirurgickou presnosťou adaptoval na situáciu. “Nemala si to spraviť”. “Mala si to spraviť.”.”Mala si to spraviť lepšie.” “Čo si o sebe myslíš?” “Toto fakt nedáš.” “Bola to chyba.” “Vykašli sa na to, aj tak jej nepomôžeš.” “Prečo si jej nepomohla lepšie? Viac? Hlbšie?”
Keď sme v strese, pochybnostiach, niečo nás bolí – na telesnej aj duševnej úrovni – obrátime sa do nášho vnútra. Introspekcia nám pomáha utriediť myšlienky a pocity. Sme predsa introverti.
Avšak. Ak sa obrátime do vnútra v našej vykoľajenosti, je dosť možné, že všetko ostané prehluší otravný hlas plný negativity.
Možno to poznáš “Nech robím čo chcem, aj tak zle. Kašlem na to” “Nie som dosť dobrá.” “Nikto ma nechce.” “Nedopadne to dobre.” “Nevyjde mi to.” “Budú ma neznášať.” “Som zbytočná.”
Otravný hlas máme všetci, bez ohľadu na temperament, avšak, ako ukazujú skeny mozgu, my introverti máme v mozgu viac prekrvené časti, ktoré sú zodpovedné za tento vždyaktívny hlas. A niekedy si v ňom hovieme.
Ak si v ňom nechceš hovieť, čítaj pozorne ďalej. Ponúkam osvedčené metódy ako sa vysporiadaj v otravným hlasom. Pre nás introvertov špeciálne platí, že si skladáme svet na základe našich vnemov. Áno, čítaš správne, Tvoje myšlienky a emócie, pocity vytvárajú Tvoju realitu. Tak si ju poď nadizajnovať k Tvojej spokojnosti.
1. predvídaj
V predvídavosti sme dobrí, využime to. Poznaj svoje otravné hlasy a maj pripravený protiútok. “Som dosť dobrá.” “Je OK robiť chyby.” “Nevadí to.” “Budú ma mať radi.” Urobila som najlepšie, čo som mohla” “Je zodpovedná za svoj diel, pomohla som najlepšie, ako som vedela.” “Nič sa nedeje.” “Dokážem to.” “Aj keby to nevyšlo, ako som si naplánovala, som na seba hrdá, že som sa na to dala!”
Avšak. Ak si neštastná a budeš si hovoriť, že si šťastná, pomôže Ti to? Nie. Potrebujeme ísť z hlavy a precítiť, že SME šťastné.
2. opusti väzenie vlastnej hlavy
Jasné, viem. Chceme si poriešiť veci v sebe, nikoho tým nezaťažovať, radšej prehltneme, čo máme na jazyku a vlastne nevieme presne, ako kultivovane vyjadrovať, čo cítime. Takže po hádke s drahými alebo po pracovnom prešľape nehovoríme nič, negatívne myšlienky a pocity bujnejú a sme v keli.
Vypíš sa z toho, čo cítiš. Povedz nahlas, čo cítiš, blízkej osobe, alebo terapeutovi/koučovi/mentorovi. Je to veľmi ozdravné, pretože sa dostávame zo subjektívnej skúsenosti k objektívnejšej realite.
Ak Ti to pomôže, zaveď do kalendára denné alebo týždenné “vypísanie sa”. Alebo poď do toho intenzívnejšie, zapisuj si svoje myšlienky tak často ako sa to dá (tzn. niekoľkokrát denne) po dobu dvoch týždňov. Necenzuruj sa! Píš, čo cítiš.
3. pracuj s telom
Pravidelne, každý deň, konaj uzemňujúce cvičenia. Ak odo mňa ešte nemáš uzemňujúce cvičenia, vypýtaj si ich prosím Ťa (napíš mi na zofia@coachintrovert.com).
Kým to spravíš, cvič dýchanie. Z hlboka, nádych na 3 doby (alebo aj 4), výdych na 6 dôb (alebo aj 8). Zapoj ďalší zmysel. Všímaj si veľmi pozorne predmet pred Tebou. Počúvaj zvuky, ktoré Ťa obklopujú. Jemne šúchaj dlane o seba. Stačia dve minutý, päť je lepšie (nastav si stopky). Myseľ Ti pravdepodobne bude ubiehať, je to OK. To môže byť tiež súčasťou Tvojho predvídania a tréningu v spozitívnení Tvojho otravného hlasu. “Je OK ak mi odbehne myseľ, dôležité je, že sa vždy vrátim k dychu.” “Som začiatočník, nemusím to robiť perfektne.” “Aj nedokonalé niečo je lepšie ako dokonalé nič.”
Držím palce a daj vedieť, ako to ide! (zofia@coachintrovert.com)
Leave a Reply