Žofia Majdeková, PCIC

Milujeme svojich priateľov. Radi im venujeme svoj vzácny čas a energiu. Sme bezkonkurenčne lojálni a nedáme na nich dopustiť. Ak sme sa s niekým spriatelili, ten človek pre nás znamená veľmi veľa. Pozorne vnímame, čo ho teší a aké ma potreby. Často do tej miery, že zabúdame na vlastné. Alebo, keď si spomenieme, nie vždy ich vieme dobre komunikovať.

Spísala som niekoľko základných bodov, ktoré treba mať na pamäti v záujme obojstranne napĺňajúceho priateľstva s introvertmi.

1. domov je naša nabíjacia stanica

Zostať doma je výborný plán na piatok večer, sobotu večer, vlastne kedykoľvek. Sme vďační ľuďom, že nás volajú “von” a my aj chceme byť pozývaní! Zároveň chceme mať slobodu pozvanie odmietnuť. Pretože máme lepší program: byť doma, polievať kvety, čítať si, pozerať seriál, počúvať podcast, variť, …

2. nikdy nepríď neohlásene. Nikdy

Ak to nie je otázka života a smrti. To, že ideš okolo nie je otázka života a smrti. Rozumiem, že existujú ľudia, ktorí milujú nečakané návštevy, no drvivá väčšina introvertov ich “nedáva”.

Myslím, že je to preto, lebo domov je náš priam posvätný priestor, kde môžeme “vypnúť”. Vôbec to nemusí znamenať nečinnosť. Mnohí introverti milujú poriadok a systém. Ten opojný pocit triedenia krabíc!

3. jeden na jedného je ideál

Vieme byť skvelí prezentátori, zabávači, vieme viesť stretnutie, vieme budiť dojem najextrovertnejšej osoby v miestnosti. No naozaj rozkvitáme v blízkom rozhovore, jeden na jedného.

Je možné, že je to preto, že sústrediť sa na iba jedného človeka je akurátna miera stimulácie nášho citlivého nervového ústrojenstva. Tiež je to akurát na zmysluplné témy a teda skutočné spojenie. Neviem, ako to máš Ty, ale ja sa radšej budem rozprávať o Tvojej existenčnej kríze a o dimenziách vesmíru (ak o tom vieš viac, ozvi sa mi!) než o tom, čo kto robil cez víkend. Alebo sa aspoň rozprávajme o tom, čím nás naše víkendové aktivity oživujú, prečo sú pre nás dôležité a čo nám prinášajú.

4. sme spoločensky selektívni

Teší nás, ak si si všimol/všimla, že si s niekým rozumieme. To neznamená, že tých ľudí môžeš priniesť ako prekvapenie na stretnutie, kde sme mali byť len my dvaja. Ak je pre Teba absolútne nevyhnutné priviesť niekoho ďalšieho, oznám nám to vopred.

Podobne, to, že sme sa zabávali v nejakej spoločnosti neznamená, že vždy budeme schopní a ochotní do nej ísť.

5. ticho je OK

Som presvedčená, že neexistuje riadny introvert, ktoré sa z času na čas niekto nespýta, prečo je ticho. Ja som ticho, lebo ticho je moje predvolené nastavenie. Okrem toho je stav, kedy sa mi najlepšie rozmýšľa a spracúvam dojmy, informácie. Ak vieš byť v tichu s nami, je to pre nás veľká vec.

6. ponúknuť nám rozprávať je OK

Introverti zvyknú mať originálne vhľady do preberanej problematiky. Často však potrebujeme pomoc druhých ľudí, aby sme sa v diskusii odhodlali vysloviť svoj názor. Určite nás netreba nútiť hovoriť, ale ak vycítiš, že máme čo povedať, neváhaj sa spýtať, čo si myslíme. Odpovedať možno bude pre nás výzva a možno Ti budeme neskutočne vďační za šancu.

7. telefonovať bez varovania nie je OK

Ak by som sa mala na karneval prezliecť za vec, ktorá introvertov najviac desí, bola by som vyzváňajúci telefón s neznámym číslom na displeji. Každý sme iný, no ešte som nestretla introverta, ktorý by nemal problém s telefonovaním (ja osobne ho neznášam, ale naučila som ho tolerovať). Ak nedvíhame, neber to osobne, asi sme v rozpoložení, že ani sami sebe by sme nedvíhali. Ak máme uložené Tvoje číslo a chceme s Tebou hovoriť, je solídna šanca, že zavoláme naspäť, ked naberieme mentálnu silu. Pre istotu v každom prípade pošli SMS, v ktorej napíšeš, kto si a v akej veci sa potrebuješ s nami spojiť. Zvyšuješ šancu, že s Tebou budeme hovoriť.

Našla si sa v týchto bodoch? Ktorý z bodov Ťa najviac oslovil a prečo? Napíš mi na zofia@coachintrovert.com.