Výrok sa pripisuje sv. Augustínovi. Verím, že výstižne vyjadruje archetyp gréckej bohyne Afrodity.
Niekedy sa obávame spraviť, čo chceme, lebo sa obávame názoru iných ľudí. Resp. sa bojíme toho, čo si myslíme, že si pomyslia iní. Často tí, ktorých nepoznáme/nerozumejú problematike/by sme nežiadali o radu.
Pochopiteľne, záujem o to, čo si iní myslia, je evolučná záležitosť, nevypneme ho (skúšala som, slepá ulica). Cesta von je “poriešiť”, čí názor vezmeme do úvahy. Je to kvalifikovaná spätná väzba? Je to od človeka, ktorému na nás a našom raste záleží? Je to niekto, kto vie skrotiť svoje vlastné obavy a strachy?
Lásku intuitívne vnímame, zbytočné dohadovať sa tu, čo je a nie je. Dodám len, že Afrodita koná v láske a z lásky a menej sa starostí, čo si o tom kto myslí. Či to bude mať úspech. Či to nie je chyba. Či sa nepopáli. Jedným dychom ale dodávam, že si nenechá skákať po hlave a pevne drží svoje hranice a štandardy, stelesňuje sebaúctu a sebarešpekt.
Afrodita volá žiť predtým než zomrieme.
Pozri môj nadupaný kurz Tvoje emócie v kontexte archetypov gréckych bohýň. Tento článok sa ponajviac týka Afrodity.
