Nápoveda: nie je to osamelosť, nevraživosť ani nevrlosť
Vieš, prečo je voda v Dunaji šedivá a škaredá? V bratislavských povestiach sa traduje, že v Dunaji kedysi žili rusalky. Rusalky bývajú v podvodných palácoch, ale k životu potrebujú nablízku na súši hojdanisko – miesto, kde sa hojdajú a výskajú od radosti. Rusalka bez radosti z hojdania neprežije. Rusalky si hojdaniská starostlivo strážia, bezpečne sa cítia len na tých, ktoré ľudia nepoznajú. Ak človek objavil hojdanisko, rusalky sa už nemôžu vrátiť a čerpať tam radosť.
Okolo Bratislavy bolo vraj kedysi hojdanísk veľa. Ako sa rozširovalo ľudské osídlenie, rusalky postupne prichádzali o jedno hojdanisko po druhom, až im ostalo posledné.
V tom čase bola voda v Dunaji ešte jasná modrá, pretože ju rozžarovali oči jeho obyvateliek – rusaliek. Jasné modré oči jednej z nich učarovali istému ľudskému mládencovi, ktorý ju hľadal pri Dunaji a tak natrafil na posledné hojdanisko. Rusalky chvíľu zvažovali, že mládenca utancujú k smrti, ale na príhovor tej, ktorá mu učarovala, ho prepustili. Aj tak museli odísť, keďže už neboli neobjavené hojdaniská ani miesta na založenie nových. Rusalky sa odsťahovali do Čierneho mora a od tých čias je voda v Dunaji šedivá a škaredá (zaujímavosť: zmenu farby mora na jasnomodrú dokumentuje aj NASA, pravdaže z iných dôvodov než povesť).
Nebudem sa Ťa pýtať, kde čerpáš radosť Ty, aj keď to nie je zlá otázka. Nebudem sa ani pýtať, kedy najbližšie si dopraješ radosť, aj keď to je ešte lepšia otázka. Spýtam sa, o čo prichádzaš, keď nejdeš za tým čo Ti prináša radosť? Odpíš mi, ak môžeš, zaujíma ma to.
Poznáš rozdiel medzi radosťou a vzrušením? Prežívaním sú si podobné, preto sa ľahko zamenia. Rozdiel je takpovediac na úrovni energie a jej udržateľnosti. Radosť znamená byť ponorený v hlbokom pocite pohody, kedy vnímame, že život je dobrý a hodný oslavy. Radosť ide z vnútra a hlbokú vnútornú radosť je možné mať neustále. Možno i poznáš takých radostných ľudí. Naproti tomu, vzrušenie vovádza do činnosti a pohybu a na to, aby sa udržalo, sú potrebné nové vonkajšie energizujúce popudy.
Radosť je “introvertná emócia” v tom, že je bežnejšia u introvertov, pretože hľadajú uspokojenie v zážitkoch s vnútorným významom (ruku na srdce, občas sme mdlí a energizujúce podnety by sa nám zišli). Vzrušenie je bežnejšie u extrovertov, pretože tí ziskavajú uspokojenie vonkajšou stimuláciou. Každý človek prežíva obe, temperament vplýva na preferenciu. V závislosti od nej vyhľadávame doplnkovú emóciu. Ako to máš Ty?
O čo prichádzaš, keď nejdeš za tým, čo Ti prináša radosť?
