Poviem Ti vtip. Introvert vojde do miestnosti a hovorí: .
Prečo máme ťažkosť hovoriť, príp. pohotovo odpovedať a ak nemáme dobrý dôvod, vyberieme si písomný pred ústnym prejavom?
Minulý týždeň mi na newsletter odpísala žena, ktorá sa identifikovala ako introvertka, vizuálny typ. Je možné, že to myslela inak, ale podarilo sa jej popísať výsledky o.i. nedávnej harvardskej štúdie – ľudia myslia skôr vizuálne než v slovách. Nielen to, táto preferencia je zakódovaná v najpôvodnejších častiach mozgu. Konieckoncov reč je evolučne pomerne mladá záležitosť.
Obrazy, ktoré “vidíme” v mysli, potrebujeme tlmočiť. Dať ich do slov je jeden spôsob, značne obmedzený, niekedy náročný a frustrujúci. Som presvedčená, že umenie, hudba, maľba a pod. v niektorých prípadoch slúžia lepšie než slová.
Poznáš tzv. dlhodobú a tzv. krátkodobú pamäť? Ak by som to hrubo zjednodušila, v dlhodobej sa údaje ukladajú na dlhšie, možno na celý život a sú mimo vedomia. Krátkodobá pamäť je obmedzenejšia, údaje drží rádovo v sekundách (porovnaj J. Grannemann: The Secret Lives of Introverts, p. 45). Z dlhodobej pamäte lovíme informácie dlhšie.
A tu sa dostávame k introvertom. Marti Olsen Laney ukazuje, že introverti preferujú dlhodobú pamäť pred krátkodobou (viď The Introvert Advantage, 2002, pp. 86, 155). Preto nevieme na počkanie “povedať niečo o sebe”, alebo pohotovo reagovať na zdanlivo jednoduché otázky, ak nás zastihnú nepripravených. Ťahať informácie z dlhodobej pamäte si niekedy vyžaduje dlhší čas a niekedy potrebujeme asociáciu. Ja napríklad hovorím o “priečinkoch”, kde mám uložený údaj, na ktorý sa ma pýtajú. Keď už mám údaj na dosah ruky, rozpamätám sa na mnohé ďaľšie detaily. Avšak, ak sme v strese alebo v nepríjemnej emócii, môžeme mať “okno”. Nevydáme ani hláska, nieto ucelenú odpoveď na otázku.
Napríklad. Bývala som značná trémistka. Hrávala som na priečnej flaute a keď sme sa mali pred vystúpením predstaviť, doslova som si nepamätala, ako sa volám. Dodnes mám v krabiciach s notami koncertné exempláre, kde mám napísané “Žofia Majdeková”, pod tým ročník, meno pedagóga, autora a názov diela, ktoré som hrala.
Samozrejme, ako introverti vieme viesť pútavé a obsažné konverzácie, no našou doménou, zdá sa, ostáva písomné vyjadrovanie sa. Ako to? Podľa M. O. Laney v písomnom prejave využívame iné časti mozgu ako pri ústnom. Áno, hádaš správne, “písomné” mozgové prepojenia idú nám introvertom plynulejšie.
Praktický tip
Čo robiť, ak sa od nás očakáva pohotová odpoveď na zdanlivo jednoduchú otázku? Vypýtajme si viac času, aby sme zalovili v príslušnej časti pamäte. Napríklad takto:
- “Neviem. Spomeniem si, poviem Vám potom.”
- “Dajte mi chvíľu.”
- “Potrebujem sa zamyslieť, počkajte prosím.”