Mať odvahu znamená zachovať si slobodu konať aj napriek pociťovanému strachu. Neznamená to automaticky aj konať, no odvaha je ako sval, najlepšie sa posilňuje tréningom, teda aj činnosťou.
Strach i odvaha sú univerzálnymi ľudskými skúsenosťami a stále platí, že sme v prvom rade ľudia, až potom muži, ženy, introverti, extroverti, prípadne akákoľvek iná typológia, ktorá má slúži na to, aby sme sa lepšie chápali a približovali k sebe, nie na to, aby sme sa odcudzovali. Článok píšem ako sumár toho, čo funguje introvertom, ktorí pravidelne a dobrovoľne posilňujú sval odvahy.
1. Mapovanie územia
Ak Ťa brzdia obavy či strach, využi introvertné analytické a strategické predispozície. Ujasni si:
- Čo najhoršie sa môže stať, ak to spravím?
- Čo najlepšie sa môže stať, ak to spravím?
- Zomriem, ak to spravím?
Posledná otázka vôbec nie je odveci. Evolučne vskutku bolo priam smrteľne nebezpečné vytŕčať, ozvať sa, ísť vlastnou cestou. Ak prirovnám intenzitu strachu z toho, čomu sa vzpierame (napr. zviditeľnenie sa, iniciovanie telefonátu neznámej osobe, vystupovanie pred ľuďmi) k strachu zo smrti, nezveličujem.
Trik je, že dnes už nezomriem, ak urobím, čoho sa bojím. Ak sa ozvem, budem vytŕčať, zviditeľním sa, nahrám epizódu do podcastu život introverta.. Ak je to najhoršie, čo sa môže stať, že Ti niekto povie nie alebo sa strápniš, choď do toho.
2. Misijný rozmer
Máš situácie, v ktorých sa cítiš vyslovene nepríjemne? Prezentovanie pred publikom, hľadanie sponzorov pre neziskovú organizáciu, ťažké rozhovory s vedením, vyhadzovanie podriadeného, oslovenie neznámeho človeka, …? Predpokladám, že máš. Ak nie, veľmi ma zaujíma, ako to robíš, že nemáš, prosím, ozvi sa mi (zofia@coachintrovert.com), chcem vedieť viac.
Za posledné roky som sa rozprávala so stovkami introvertov. Každý jeden, ktorý úspešne prekračuje vlastný tieň a dobrovoľne ide do nepríjemných situácii (vlastnými slovami) hovoril o tom, že nepríjemné činnosti vnímajú ako súčasť svojho poslania. Pomoc ženám, ktoré nevedia vystúpiť z násilných vzťahov. Postoj lídra, ktorému ide o prosperujúcich zamestnancov, ale aj firmu. Osveta vo veci stigmatizovanej choroby. Vedecko-technické objavy. Inkluzívna spoločnosť.
Trik je sprítomniť si poslanie v každodennom živote. Toto je značne indivuduálna záležitosť: osobné vyhlásenia, ktoré si budeš opakovať každé ráno, meditácia, zapojenie emócií, mať na očiach obraz, v playliste konkrétne skladby, … čokoľvek, čo Ti funguje.
3. Prepočítanie nákladov
Konkrétne, čo Ťa stojí, že [to] nerobíš? Nielen Teba osobne, ale aj Tvojich blízkych. O čo prichádzaš Ty, aj ľudia v Tvojom okolí? Ako introverti sme zvyknutí myslieť v súvislostiach, no niekedy nám tento súvis “uchádza”: akú cenu má, že
- ostávaš v komfortnej zóne a teda sa ničoho neobávaš?
- vieš, čo chceš urobiť, ale odsúvaš to. Napríklad preto, že sa obávaš, čo povedia ostatní? Predovšetkým ľudia, ktorých ani nepoznáš?
- (doplňte Vašu situáciu)
4. Spojenci
Toto je tiež individuálna záležitosť. Spojencom môže byť partner, psychológ, terapeut, kouč, mentor, spolupracovník … Pointa je nezostať na nepríjemnú činnosť sám. Pochopiteľne, introvertom samota neprekáža, vlastne ju spravidla vyhľadávame, ale vo vystupovaní z komforných zón, kde je potrebná odvaha, je samota často kontraproduktívna.
V spojencovi nájdeme podporu, motivátora, fanúšika, … Poznáš lapače snov? Na skautských táboroch sme ich rady vyrábali, vyzerajú ako dekorácia bohémskeho interiéru. Severoamerickí Indiáni verili, že lapia zlé sny a prinesú pokojný spánok. Spojenec Tvoj sen, ktorý si vyžaduje odvahu, nelapí a neodfiltruje, spojenec ho uchová, opatruje, pripomenie a bude s Tebou oslavovať, ako sa k nemu budete približovať.
5. Posilňovanie
Odvaha je ako sval. Čím viac ho používame, tým je silnejší. Viem, že niektorí ľudia idú aj na maratón bez tréningu a dobehnú s pekným výsledkom, ale k tomu Ťa nenabádam. Výrazne odporúčam začať malými krokmi, pomaly a postupne. Prípadne si rovno z posilnenia odvahy vytvoriť návyk. Každý deň jeden malý prejav odvahy, milí introverti. Usmiať sa na neznámeho človeka. Zdvorilo, ale pevne sa ohradiť v reštaurácii, že sme chceli inú prílohu. Požiadať o to, čo chceš..
Napokon, budem osobná.
Milujem hory. Hory sú domov a sloboda. No od škaredého zošmyknutia sa do doliny spred pár rokov, ktorý mohol skončiť veľmi zle, mám strach, ak mám kráčať po snehovom poli naprieč strmým svahom.
Verím, že sa dostanem k tomu, čo naozaj chcem, ak prejdem terénom (situáciou, rozhovorom), ktorý má desí. V lete som sa pod sedlom Bystrá lávka ocitla pred snehovým poľom, vďaka ktorému som pochopila, že cesta k veľkým cieľom je niekedy cestou najmenších možných krokov. Nie malých. Najmenších možných.Samozrejme, že mi v akútnom paralyzujúcom strachu napadlo sa pred poľom otočiť a vrátiť rovnakou cestou späť. Avšak. To nie je to, čo chcem. Slobodná autonómna ja, ktorá v odvahe prekonáva svoje strachy, bola na druhej strane snehového poľa.
Snehovým poľom som prešla . Samozrejme, že malým víťazstvom som sa paralyzujúceho strachu nezbavila. (kebyže vieš, ako som stresovala na snehovom poli v susednej doline!). Avšak posilňovanie svalu odvahy je práve o malých víťazstvách. Nie o výsledkoch. Výsledky prídu. Ale o ne nejde.
Vieš čo ďalšie si odo mňa vyžuje poriadnu odvahu? Hovoriť o tom, že moje milované produkty sú na predaj. Vytvorila som ich preto, aby Ti šetrili čas a peniaze. Nájdi svoj sever. Zreviduj hranice. Zbav sa toho, čo nechceš mať v živote, získaj to, čo mať chceš. Vytvor si návyk odvahy. Spoznaj pravú tvár konfliktu. Hovor NIE a buď s tým v pohode. Vyhoď smerovku vpravu a vyjdi z kruhového objazdu.
Viď moje Minikurzy. V superpriateľskej cene len do 31.12.2023, potom pôjde cena hore.
Víťazná fotka: Ja vs. strach 1:0.