Prečo mi lezú na nervy?
- zdá sa mi, že redukujú realitu. Nech žije autenticita!
- nepáči sa mi, ako veľmi ma poteší lajk/srdiečko. Som v nebezpečenstve závislosti a ako slobodomilovná protestujem.
- kupujú za lacno moju pozornosť. Moja pozornosť stojí o dosť viac.
- chcem kontakt s človekom. Nie som si istá, či nastane skrze pekné fotky a informácie o športových výkonoch.
- na druhej strane falošnej pozitivity je smršť negativity. Neviem, ktoré mi prekáža viac.
Samozrejme, nič z tohto nemusí byť problém sociálnych sietí, ale môj. Samozrejme, nikto ma nenúti byť prítomná na sociálnych sieťach. Pravda je, že si užívam možnosť vytvoriť skutočné prepojenie s ľuďmi (ktoré sa ale udeje mimo sociálnej siete). Tiež sú pre mňa skvelý tréning vychádzania zo svojej komfornej zóny tým, že sa na sociálnych sieťach delím s mojimi milovanými výtvormi. A tak ich vystavím možnej kritike, nezáujmu, odmietnutiu.
Byť viditeľným bolo evolučne v kategórii nebezpečenstvo života. Pocit sa veľmi nezmenil, zmenilo sa to, čo je v hre. Dnes ide skôr o smrť ilúzií o sebe než koniec existencie človeka. To je celkom prijateľný hazard, nie?
Aktuálne testujem na vlastnej koži. Ako to máš Ty so sociálnymi sieťami? Daj vedieť na zofia@coachintrovert.com.
Leave a Reply