Milujem sci-fi. Za študentských čias som mala obdobie, keď som “fičala” na seriáloch. Pamätám si málo, z toho mála najlepšie epizódy, v ktorých boli hlavní hrdinovia v alternatívnej realite, niekedy dobrovoľne, niekedy nie.
Dnes som pri behu premýšľala nad tým, že realita je vždy alternatívna. Ty si jej architektou a tvoríš ju svojimi rozhodnutiami. Ak by som si nešla zabehať, vyzerala by dnes inak. Ak by som sa stala zdravotnou sestrou, moja realita by vyzerala inak. Ak by som sa presťahovala do zahraničia, moja realita by vyzerala inak. Druhá vec je, že často fungujeme na automatických procesoch a mechanizmoch. Ak chodíš každý deň autom do práce, ideš tak, že ani nad tým nepremýšľaš? Keď prijmeš konkrétny podnet, napríklad vidíš šteňa, je to signál, že sa môžeš “roztápať”? Keď počuješ “Vašu” pieseň, spomenieš si na bývalého? Keď na Teba niekto zvýši hlas, zamrzneš? Keď je konflikt, automaticky sa stávaš mierotvorkyňou? Viem, všetko má svoje príčiny aj následky. Mozog chce rýchle jednoduché nízkoenergetické riešenia.
Avšak. Človek vo víre automatizmov, povinností a zodpovedností ľahko pozabudne na moc, ktorú má v rukách: si architektou svojej reality. Nemusíš v nej mať ľudí, ktorých v nej nechceš mať. Nemusia Ťa zväzovať Tvoje naučené postupy a automatické mechanizmy. Možno si to vyžaduje reštart systému. Možno treba prejsť do ďalšieho levelu. Možno si to vyžaduje ísť do veľmi nepríjemnej konverzácie.
Pamätaj na to, že si architektom svojej reality. Ak je v nej niečo, čo v nej mať nechceš, zbav sa toho. Ak v nej nie je niečo, čo chceš, zadováž si to. Ak Ti v nej niečo nevyhovuje, zmeň to. Máš to v rukách, začni hneď.