Knihu Vděk od Delphine de Vigan som prečítala naraz. Ústrednou postavou je pani na sklonku života. Jednou z línií deja je jej snaha vypátrať dobrodincov z detstva. Hlavnej hrdinke aj čitateľovi je stále jasnejšie, že dobrodinci sú pravdepodobne mŕtvi a nepodarí sa skontaktovať s nimi. Prináša to dojem bezútešnej konečnosti vecí.
Neviem, či bol Vděk napísaný podľa skutočných udalostí, ale viem, že paliatívna ošetrovateľka Bronnie Ware uvádza ako ďalšiu obrovskú ľútosť umierajúcich to, že neudržiavali priateľstvá. Keď si v pokročilom veku želali pozdraviť svojich kedysi blízkych priateľov, už sa im nedarilo ich vypátrať.
Pozri tiež Ako viesť šťastný život 2/5 Ži v rovnováhe
Stáva sa, že známosti končia, niektoré prirodzene, niektorých ľudí treba pustiť vedome. Potom sú priateľstvá, ktoré si zasluhujú úsilie, aby sme ich prehĺbili. Nikdy nie je naškodu ukázať priateľom, že oceňujeme ich prítomnosť v našom živote a ich dobré vlastnosti. Možno sa potešia, ak budeme hovoriť, čo sa nám na priateľoch páči a čo si na nich vážime. Možno sa skôr potešia skutkom. Zobrať ich na koncert, zapísať sa s nimi na kurz sebaobrany, poslať pohľadnicu, …
Ak Ti to dáva zmysel – v konkrétnych vzťahoch sa priamo pýtaj “čo môžem urobiť, aby bolo naše priateľstvo ešte lepšie?” Nepremeškaj šancu posilniť a prehĺbiť Vaše.
Možno už toto všetko praktizuješ. Ak je to tak, gratulujem a prosím, podľa možnosti si to udrž. Prežijete bohatší život, Ty aj Tvoji priatelia.
Ak túžiš po blízkych priateľoch, ale práve teraz ich nemáš (a ak nie si ešte na smrteľnej posteli), máš stále čas získať ich. Maj otvorené oči a srdce, nadviazať kontakt sa dá všade, aj počas jazdy na bicykli aj v prázdnej tatranskej doline aj v knižnici (všetko overené). Choď do spoločnosti, v ktorej je šanca stretnúť podobne zmýšľajúcich ľudí. Daj sa na dobrovoľníctvo. Neboj sa osloviť prvá. Buď autentická a daj ľuďom pocítiť, že majú slobodu prijať ale aj odmietnuť Tvoje pozvania na trávenie spoločného času. Prosím, buď trpezlivá a nevzdávaj to, dobré veci majú svoj čas.