Mala som 6 rokov. Na Chate pod Rysmi som pevne zvierala šálku teplého čaju, akoby mi jej držba mohla pomôcť v tom, že by sme nepokračovali až na Rysy. Je to len pár desiatok minút, ale mne sa to zdalo nekonečne ďaleko. Bola som s rodičmi a jeden z nás bol názoru, že pod vrcholom sa neobracia. Nepriestreľný argument, na Rysy sme vyšli.
Odvtedy som po horách pochodila tisíce kilometrov a naučila som sa, že obrátiť sa pred cieľom môže zachrániť zdravie a často aj život (viď prípady zásahov horskej záchrannej služby – treba rešpektovať svoje sily, terén, počasie, nepredvídateľnosť hôr a pod.).
Neskôr som pochopila, že situácia pod Rysmi bola pre mňa lekcia ako dosiahnuť cieľ, vo vzťahoch, v športe, práci, biznise, kdekoľvek. Ak sa podujmeme na niečo, čo je skutočná výzva – v akejkoľvek oblasti – vždy príde kríza a nie jedna. Neviem ako to máš Ty, ja v krízach zažívam podobné pocity ako 6-ročné dieťa – už sa mi nechce, nevládzem, do cieľa je ďaleko. Možno to poznáš. A možno vieš, že k dosahovaniu cieľov a prekonaniu kríz pomôže pár jednoduchých, ale nie beznámahových kritérií:
- dobre nastavený cieľ. To znamená pravdivé zhodnotenie reality. Mať zodpovedané otázky ako Je cieľ realistický pre mňa? Je cieľ realistický pre mňa práve teraz? Potrebujem ešte niečo získať (zručnosť, výbavu, silu, skúsenosť …)?
- vytrvalosť a cieľavedomosť. To znamená, že vieš, kam ideš a ideš za tým. Zároveň to znamená mať odvahu ísť ďalej aj keď nevieš ako sa vyvinie to, na čo si sa podujala, keď vidíš len veľmi krátko do budúcna. Veľmi pomôže mať jasno v motiváciách a veciach s tým súvisiacich, ako napríklad, kde budem čerpať nádej, že sa mi to podarí. Toto sú veľmi individuálne záležitosti.
- s tým súvisí pestovať si trpezlivosť. Netrpezlivosť nie je zlá, ona nám môže slúžiť ako impulz, prečo sa človek na cestu/projekt/vzťah podujme. Keď už vykročí, treba mať na pamäti, že sme na ceste, aj malý postup je postup.
Trpezlivosť treba mať aj sama so sebou. Niečo vyjde, niečo nie. No a čo. Ideme ďalej. Ak sa ozve detský hlas (nechce sa mi, nevládzem, je to ďaleko), treba mu venovať primeranú pozornosť. To znamená neriadiť sa podľa neho, ak je kontraproduktívny (to, že sa mi už nechce, nie je dôvod obrátenia sa pred cieľom). Na druhej strane určite ho netreba potláčať. Treba mu dať metaforický teplý čaj, dopriať oddychu a pokračovať.
Pochopiteľne, niekedy je čas redefinovať svoj cieľ, ak sa napríklad zmení realita, ktorá cieľ ovplyvňuje (viď bod 1.). Vzdať sa skoro alebo z nesprávnych dôvodov môže byť nerozumné. Aj do najvzdialenejšieho cieľa vedie cesta zložená z malých krokov, vždy jeden po druhom.
Ako dobre nastaviť cieľ sa môžeme porozprávať v rámci bezplatného koučovacieho rozhovoru, prosím, rezervuj si termín TU.
