Poznáš tzv. syndróm červeného pera? Prejavuje sa tak, že keď vidíš chybu, reflexívne ju chceš opraviť. Termín mám od kamarátky, vysokoškolskej pedagogičky, syndróm je vraj bežný u učiteľov. U seba som vzhľadom na chyby odpozorovala iné automatizmy.
Ak som urobila chybu, bolo treba ju dobre skryť, hlavne, aby sa o nej nik nedozvedel. Najlepšie skryť sama pred sebou. Alternatívne bolo treba si chybu vyčítať. Analyzovať, čo som mala a nemala robiť. A mučiť sa, prečo som to ne/urobila. Potom spriadať plány, ako už nikdy, nikdy chybu nespraviť. Napríklad tým, že preventívne nebudem robiť nič, kde by som sa mohla dopustiť chyby. Ničnerobenie mi dlho nevydržalo a tak prišli ďalšie omyly, s ktorými som sa veľmi ťažko vysporiadavala. V istom období roka 2023 som uznala, že potrebujem pomoc a požiadala som o ňu kolegyňu, koučku Karin. Za 60 mn online rozhovoru sme sformulovali funkčnú stratégiu – viď bod 3. ktorú aplikujem, keď nestačia body 1. a 2.
Nech sa páči moje stratégie, ktoré mi pomáhajú vyrovnať sa s páchaním chýb, budem vďačná, ak pridáš svoje.
- humor. Smejem sa sama sebe. Hneď tretí článok newslettera na LinkedIne som poslala v utorok namiesto stredy. V štvrtok toho istého týždňa som vo filharmónii presvedčila mamu, že určite sedíme na prízemí vľavo. Minútu pred začiatkom koncertu sme sa urýchlene presúvali na prízemie vpravo. Poslala som správu pre L. namiesto L. inej osobe. Spolupracovníčke som poslala nesprávne video, DVAKRÁT. Urobila som preklep v e-mailovej adrese a divila sa, že F. a M. e-maily odo mňa nechodia.
- chyba je neoddeliteľná súčasť rastu. Ak NErobím chyby, niečo nie je v poriadku. Možno zakrpatievam. Možno som prestala byť kreatívna. Možno ma zväzuje strach. Pochopiteľne chyby sú často z roztržitosti či nepozornosti – viď príklady bodu 1. – ale stále vznikli ako vedľajší produkt činností, pri ktorých sa rozvíjam a rastiem.
- chyby sú materiál, s ktorým sa dá skvele narábať. Niečoho odoberiem, niečo pridám. Mením cHYBy minulosti na poHYB smerom k želanej budúcnosti.
Ruku na srdce, “cuklo” Ťa pri slove “chibi”? Mňa áno, keď som ho po sebe čítala, aj keď som ho naschvál napísala nesprávne.
Tento text vznikol ako súčasť Odvážneho októbra, úvaha o archetype Atény. Ak máme aktívny archetyp Atény – ja rozhodne mám – máme výzvu v odvahe o.i. vo vysporiadavaní sa s chybami. Často už len v tom, aby sme priznali, že my sami robíme chyby. Najprv pred sebou a potom pred druhými. Týka sa Ťa to? Čo urobíš v tejto veci? Ak je to pre Teba možné, napíš mi prosím na zofia@coachintrovert.com.
Pozri tiež môj nadupaný kurz Tvoje emócie v kontexte archetypov gréckych bohýň. Aténa tam má špeciálne miesto.
