Počula som, že ľudia, ktorí rastú, vydávajú špecifický zvuk. Fonetický prepis toho zvuku je “hups”. Mali by sme na to pamätať my všetci, ktorí sme dávali znamienko rovnosti medzi omyl a zlyhanie, chybu a katastrofu. Vraj neexistujú zlyhania, len skúsenosti.
Jedna vec je mať odvahu pomýliť sa. Druhá nemať odvahu ujasniť si, čo presne chcem a následne ísť metódou pokus-omyl.
Veľmi dlho som sa bála urobiť chybu a tak sebe samej bránila v raste. Ak sa Ťa to tiež týka, pozývam Ťa do minicvičenia.
(1.) Vezmi si tú jednu vec, v ktorej sama sebe brániš v raste. Tú jednu vec, kde sa zubami-nechtami držíš statu quo. Je to to, že ostávaš v práci, o ktorej vieš, že ju máš zmeniť? Je to vzťah, v ktorom ostávaš, aj keď Ti nerobí dobre? Je to Tvoje bývanie? Je to Tvoj status/rola? Zotrvanie v dileme? Pre istotu, aby si sa zle nerozhodla?
(2.) Polož si otázku “čo najhoršie sa môže stať, ak to urobím?” Tzn. ak odídem z práce. Ukončim ten vzťah. Odsťahujem sa do vlastného. Prestanem byť obeť. Rozhodnem sa.
(3.) Polož si otázku, “čo najlepšie sa môže stať, ak to urobím?”
(4) Urob to.
Leave a Reply