Ktorá je podľa Teba najnepochopenejšia emócia? Podľa mňa by v úzkom výbere 3 najnepochopenejších bolo prijatie, resp. akceptácia.
Ako by si definovala prijatie Ty? Pomôcka: nie je synonymom tolerancie, rezignácie ani apatie.
Prijatie znamená, že sa v pravde pozeráš na entitu (situáciu, vec, stav, osobu, seba samú) a uznáš, že je to tak, ako to je. Prijať seba samú je základná zložka sebarozvoja (no nie jediná). Nesúhlasím s tými, ktorí hovoria, že človek má bojovať so sebou a odmietať časti seba. Ak sa chceš dostať do Prešova, darmo budeš hľadať cesty z Bardejova, ak si práve v Košiciach. Ako chceš nájsť cestu do cieľa, ak nevieš, odkiaľ vyrážaš? Sebaprijatie neznamená nechať sa zmietať svojimi myšlienkami, pocitmi, náladami. Znamená to vidieť sa v pravde, aj s tým, čo by sme radšej nevideli.
Vezmi si napríklad závisť. Aký pocit v Tebe vyvolá? Mnohí ju berú ako zlú emóciu. Podľa mňa závisť nie je dobrá ani zlá a ak ju pociťuješ, nehovorí to nič o Tvojom charaktere. Verím, že závisť mi hovorí: “chcem to, čo vidím u druhého.” Vôbec to neznamená, že mu to chcem vziať či prisvojiť si to. Znamená to, že som niekde zbadala to, čo si želám vo vlastnom živote a zdá sa mi, že to nemám. Je pozvánkou pozrieť sa, či to, čo závidím, naozaj nemám a ak nemám, skúmať, čo presne to znamená pre mňa a ako to do svojho života dostanem. Napríklad, včera som sa pristihla pri závisti. Služobne o dosť mladšia a praxou o dosť menej skúsená kolegyňa koučka sa prihlásila na istý druh ocenenia pre koučov a získala ho! Jasne, že jej ho prajem, dostala ho právom. Ale. Závidela som jej guráž a “neriešenie” – skúsila, uvidela, dostala verejné ocenenie na peknom papieri, s pečiatkami a podpismi, už len zarámovať.
Odniesla som si hneď dve lekcie:
(1) zistila som, že potrebujem “neriešiť” ohľadom jednej príležitosti profesijného rastu, ktorú som odkladala, “kým nebudem pripravená”. Už zhromažďujem podklady do prihlášky, vyskúšam, uvidím. Neriešim.
(2) uvedomila som si, že som spadla do pasce neustálej práce na sebe a svojom rozvoji. Rozvoj je pre mňa kľúčová hodnota, o to nejde. No v duchu predchádzajúceho e-mailu odo mňa (do “mailinglistu” mojej podpory väčšej slobody byť sama sebou sa môžeš prihlásiť TU) som si na tento týždeň naplánovala večer, kedy si doprajem ocenenie za všetko, kam som sa profesijne posunula.
Veľmi užitočná emócia, tá závisť!
Ako to máš so závisťou Ty? Kedy naposledy si ju cítila? Čo konkrétne Ti ukázala? Napíš mi na zofia@coachintrovert.com.
Poďme preskúmať, ako by sa vyvíjala včerajšia situácia, ak by som závisť brala ako niečo, čoho sa potrebujem zbaviť, veď závisť je zlá. Rýchlo by som prišla na to, že čím viac so závisťou bojujem, tým sa cítim previnilejšie, snažím sa, no nedarí sa mi zbaviť sa jej. Možno by som sa namrzela na kolegyňu, načo vôbec išla do toho verejného ohodnotenia. Pravdepodobne by ma škrelo, že ocenenie by som bola bývala dostala ja, keby som sa bola prihlásila.
Nie ďakujem, tlak a nesloboda z tejto inej alternatívy ide. Vyberám si postoj prijatia seba samej a ostávam v presvedčení, že závisť nie je dobrá ani zlá. Je užitočná, ako všetky ostatné moje aj Tvoje súčasti. Všetko, čo cítiš, čo si myslíš, čomu veríš atď, má svoj dôvod. Slúži Ti, alebo slúžilo, aby Ťa doviedlo až sem. Ak už doslúžilo, je vhodné to s vďakou a láskou pustiť “do dôchodku”.
Čo si o tom myslíš? Skúsiš aj Ty začleniť postoj prijatia? Ak áno, prosím pamätaj, že prijatie môže byť východisko aj výsledok. To znamená, že prijatie môže byť na konci procesu, ktorý možno trval nejaký čas, avšak, môžeš sa kedykoľvek rozhodnúť, že prijmeš prakticky čokoľvek. Neznamená to, že s tým súhlasíš, že to schvaľuješ, alebo že sa Ti to páči. Jednoducho uznávaš, že to je, ako je. Rozhodnutie často musí byť pravidelne obnovované, niekedy býva aj jednorázové. Napríklad sa Ti môže nepáčiť, že prší a Ty si chcela ísť behať. Tvoje rozhodnutie akceptovať dážď sa môže prejaviť tak, že behať pôjdeš, napriek dažďu, alebo zmeníš plánovanú aktivitu.
Kde v svojom živote sa Ti zíde postoj prijatia? Ako to bude vyzerať? Napíš mi na zofia@coachintrovert.com.