Rodina je v rebríčku hodnôt introverta na popredných miestach. K vlastnému potomstvu nepristupujeme ľahkovážne. Mnohí introverti sa rozhodnú mať deti až po zrelej úvahe. O to viac investujú do toho, aby vychovali kvalitných ľudí. Naše predispozície vedia pomôcť.
1. najprv počúvame
Či je to uplakaný predškolák, vzdorovitý adolescent, alebo čerstvý dospelý, je šanca, že naša odpoveď bude premyslená a bude na to, čo sme si vypočuli (t.j. nie domysleli). To sa týka aj prípadov, kedy je potrebné odpovedať trestom. Zvyšuje sa pravdepodobnosť, že bude výchovný a nie impulzívny.
2. sme emocionálne inteligentní
Vo veku, keď sme sa stali rodičmi, sme sa už do veľkej miery naučili rozumieť vlastným emóciám. Okrem toho sme empatickí a máme súcit. Dokonca aj s cudzími ľuďmi, nieto vlastnými deťmi. Akceptujeme, vnímame a počúvame svoje deti. Zároveň chápeme, že ich nedokážeme a ani nemáme uchrániť pred zlom sveta. Súčasťou emocionálnej inteligencie je učiť deti narábať s emóciami a naučiť ich fungovať v ľudskom spoločenstve. Radi im odovzdáme, čo sme sa naučili.
3. dávame príklad šťastia v nezávislosti
Je dôležité vedieť byť samostatným v dobe závislostí. Introvertný rodič bude viesť svoje dieťa k činnostiam, ktoré podporia jeho samostatnosť – čítanie knihy, prechádzka v prírode, meditatívne cvičenie, ručné práce, umenie. Deti budú vybavené schopnosťou nehľadať šťastie v podnetoch okolia, ale sami v sebe. Veľmi dôležitá zručnosť.
4. doma je dobre
Nikto nie je lepšie uspôsobený vytvoriť bezpečný domov než introverti. Okrem toho, že je vyššia šanca, že sa budú doma vyskytovať (a vieme, že prítomný rodič pôsobí blahodarne na vývin dieťaťa), prevdepodobne aj bude venovať úsilie skrášľovaniu a spríjemňovaniu domova. Deti sa aj v dospelom veku budú radi vracať na miesta spojené s toľkými peknými chvíľami.
5. sme dôslední v aplikácii hodnôt
Sme si vedomí dôležitosti dobre využitého času s partnerom/partnerkou. Ak máme deti, radi rozšírime koncept kvalitne stráveneho času vo dvojici aj na nich: postupne s každým dieťaťom. Posilňuje to identitu a autonómiu dieťaťa a jeho vzťah s rodičom.
Apropos, identita a autonómia. Bridí sa nám nútiť seba aj iných do čohokoľvek. Budeme rešpektovať, ak dieťa nechce objímať vzdialených príbuzných alebo ísť na prespávačku k spolužiakovi. Zväčša vieme odhaliť, čo je vrtoch a čo priestor rastu. K tomu druhému vieme nakriatnuť aj inak než nátlakom.