Úprimne, sama som bola v nie až tak odlišnom rozpoložení, keď som nedávno zbadala správu bezradnej introvertky. Písala, že je s manželom (extrovertom) na dovolenke s troma ďalšími extrovertmi a sťažovala sa na ich “kvákanie o ničom”.
(Vedeckovýskumnícky by ma zaujímal pohľad tých ostatných, čím nijako nespochybňujem neradostné prežívanie situácie u danej introvertky).
Pravdou je, že ako introverti spravidla nezvládame priveľa pridlhej socializácie. Predovšetkým, ak sme zároveň vysokocitliví resp. vysokoresponzívni ľudia, nás spoločenské interakcie o to ľahšie zahltia. Zároveň ale nechceme byť osamelí a bytostne potrebujeme hlboké spojenie s iným človekom. Potrebujeme byť sami, ale potrebujeme aj zmysluplné napĺňajúce vzťahy. Niekedy sa nám ťažko začína konverzácia, ale keď sa rozhovoríme o svojich témach, nevieme ju ukončiť. Poznáš? Ja dôverne. Mnohí ďalši introverti taktiež.
Možno máš skúsenosť, ak sa spýtaš sociálne nevytrénovaného introverta, ako sa má, bude odpovedať rozpačito, alebo vôbec. Asertívnejší možno povedia niečo o tom, aké je trápne, povrchné a zbytočné “kvákať o ničom”. Pričom “o ničom” môže byť
- športové podujatie
- počasie
- doprava
- premýšľanie nahlas (kde som mohol nechať kľúče? Na stoličke? V aute? Vo vrecku? Čo si zajtra oblečiem? Aby mi nebolo teplo ani zima, to nemám rád, musím myslieť na to, že ráno býva chladnejšie a popoludní keď sa zas oteplí, mi bude vrstiev priveľa, ako to len urobím, lebo minule sa mi stalo, že som to zle odhadol … atď.)
- komentovanie očividných javov (svieti slnko; pijem kávu, aha, je horúca, keď som si ju práve zaliala; ty si umývaš jablko, predtým ako ho zješ; nejako si ticho, čo nič nepovieš, …).
Podotýkam, nie je nič zlé na tom, že ako ľudia spracúvame podnety rôzne. Za seba, introvertku, hovorím, že mám občas málo trpezlivosti s tými, ktorí podnety spracúvaju nahlas, v na môj vkus veľkom objeme. Ako introverti sme zvyčajne striedmejší v ústnom prejave (zato v písomnom sme niektorí z nás hodne pokročilí! Demonštruje to naša preferencia písomného kontaktu a dlžka správ. A článkov.).
Napriek tomu tvrdím, že introverti môžu byť skvelí partneri ústnej konverzácie.
Prvým predpokladom kvalitnej konverzácie totiž je aktívne počúvanie. Samozrejme, vôbec to nie je tak, že dobrí poslucháči sú výlučne introverti (ani náhodou), alebo žeby každý introvert bol automaticky dobrým poslucháčom (vôbec nie). Avšak tréning robí majstra a my introverti sme spravidla viac trénovaní v počúvaní než v rozprávaní. Spravidla sa viac zdráhame prerušiť druhého človeka, skočiť mu do myšlienok vlastnými nápadmi, ozvať sa či strhnúť konverzáciu iným smerom, než sa vyvíja. Častejšie sme v pozícii zberača informácií, premyslíme si, čo povieme a až potom sa zapojíme. Tak môžu byť naše príspevky prínosné a relevantné, aj keď oneskorené (napríklad, ak sa dostaneme k slovu, až keď sa už pretriasa iná téma než tá, ku ktorej sa vyjadrujeme).
Ďalšia vec je, že často dokážeme dobre čítať ľudí, vr. neverbálnych signálov, ako napr. reč tela. Nie všetci introverti, ale mnohí z nás, sa radi vzdelávajú, učia, čítajú, získavajú vedomosti, … prijímame rôznorodé informácie, spracúvame si ich a tvoríme si k nim vlastné stanoviská. Výsledkom je, že máme veľa invenčných myšlienok a nápadov, o ktoré sa radi podelíme, ak máme bezpečné prostredie. Napríklad, introvertka z úvodného príbehu bezpečné prostredie podľa všetkéo nemala. Situáciu, zdá sa, pretrpela. Škoda pre všetkých zúčastnených, som si istá.
Ako na zmysluplné a napĺňajúce konverzácie pre #INtroverta
Využime naše silné stránky a užívajme si hlboké konverzácie častejšie, než sa nazdáme. Chce to trochu odvahy a proaktivity, ale ak chceme zmysluplné a napĺňajúce interakcie, urobme svoj diel. Body platia predovšetkým pre nabitých introvertov (tzn. nie introvertov v akútnej fáze introvertného pľuštenia).
1. Počúvať a klásť otvorené otázky
Toto je univerzálny kľúč k udržaniu zmysluplnej konverzácie, aj v prípade úplne neznámej novej osoby. Opýtajme sa na jednu vec, počúvajme odpoveď a potom sa pýtajme na to, čo ste počuli. Na jednoslovnú odpoveď nadviažme otvorenejšou otázkou.
Napríklad: spýtaš sa nového kolegu, odkiaľ pochádza. Pravdepodobne dostaneš nerozvitú odpoveď. Uznávam, že (zatiaľ) sa to niektorým introvertom môže zdať povrchné, trápne, zbytočné. Ale my tu ani zďaleka nekončíme. Kontakt nadviazaný, cesta k zmysluplnejšej diskusii otvorená.
Pokračujme otázkou, ktorou sa dostaneme hlbšie. Trebárs, ako sa ich rodné mesto líši od miesta ich aktuálneho bydliska. Alebo v čom sú pre nich výhody jedného či druhého. Čo im urobí radosť vždy, keď prídu do rodného mesta.
Ľudia vycítia úprimný záujem a ak chcú, rozhovoria sa. Voilà, zmysluplná konverzácia, žiadna trápna, zbytočná, povrchná diskusia.
2. Zraniteľnosť
Ak Ti naozaj ide o hlbokú konverzáciu, neviem, či existuje efektívnejší spôsob ako iniciatívne vstúpiť do zraniteľnosti. Pozor, zraniteľnosť vôbec neznamená vyrukovať s najtemnejšími tajomstvami či bolestivými skúsenosťami, ktoré si zasluhujú opateru odborníkov. Zraniteľnosť (nielen!) pre introverta môže znamenať nechať sa vidieť, priznať si úspech, priznať si neúspech, pomenovať, čo potrebujem a vypýtať si to, skúsiť novú vec, …
Napríklad povedz “Úprimne, som dosť vykoľajená, je tu plno cudzích ľudí, hudba je na mňa príliš hlasná a najradšej by som zdrhla.”; “Nikdy som nemala rada zdieľané byty.”, “Som ozaj hrdý na to, že som skúsil ten vzťah, aj keď nevyšiel.”.
Alebo si všimnúť na druhom človeku niečo pekné – napr. ako sa správa k čašníkovi a povedať mu, že Ti to neušlo a že sa Ti to páčilo.
3. Oslavovať úspechy, vlastné i cudzie
Introverti (myslím, že nielen my) sa občas obávajú strhnúť pozornosť na svoje úspechy. Resp. vôbec hovoriť o úspechoch z obavy, že budeme pôsobiť vystatovačne, alebo že sa iní budú cítiť zle. Osobne svoje úspechy občas banalizujem – v momente, ako sa mi podarí niečo dosiahnuť, oslavujem tak štyri sekundy a už sa vrhnem na ďalší, ešte ambicióznejší cieľ.
Hovorme o svojich úspechoch a pýtajme sa druhých, čo s nimi môžeme osláviť – čo sa im darí, čo nedávno dosiahli, akokoľvek zanedbateľné sa im to zdá. Pozvbudzujme druhých, aby sa delili o to dobré, čo sa deje a radostne s nimi oslavujme. Neviem, či neušlo Tvojej pozornosti, zlých správ nie je málo. Vyvážme ich dobrými.
4. Úprimný záujem
Ak chceme zaujímavé odpovede, klaďme zaujímavé otázky.
Pýtajme sa ľudí na ich talenty, aby sa mohli podeliť o to, na čo sú hrdí (viď bod 3). Majme otázky pripravené vopred, (pár nápadov nájdeš nižšie), pretože keď sme v strese pri človeku, ktorého vidíme prvýkrát v živote, ťažko sa nám na počkanie vytvorí, resp. vyloví z pamäte príhodná otázka.
Príklady otázok:
- Čo by našu konverzáciu spravilo výnimočnou?
- Ako relaxujete/Ako sa zbavujete stresu?
- Čo je populárna vec, ale Ty ju nevieš vystáť?
- Čo je najlepšie (alebo najhoršie) na Tvojej práci/štvrti/koníčku?
- Aké najkrajšie miesto ste navštívili?
- Na čo si momentálne vo svojom živote najviac hrdý?
- Ako chcete, aby si Vás ľudia pamätali?
- Čo Ťa napĺňa energiou?
- Čo Ťa vysáva z energie?
- Čo Vás nudí?
- Čo by ste robili, keby ste mali viac času?
- Akí ľudia si Ťa ľahko získajú?
Pochopiteľne, pri tomto type otázok riskujeme, že druhému vôbec nesadnú, zaskočíme ho, prevráti očami a pod. (stalo sa mi nie raz). No a čo. Ak chceme hlbokú zmysluplnú napĺňajúcu konverzáciu, pravdepodobne sa nestane sama od seba a ísť do risku je skratka, ktorá nie vždy musí vyjsť. No a čo.
Aké iné pomôcky úspešnej konverzácie pre introvertov Ti napadajú? Napíš mi prosím (zofia@coachintrovert.com).
Introvertom dychtivým po hlbokej, napĺňajúcej a zmysluplnej konverzácii dávam do pozornosti môj Kurz komunikácie pre introvertov a jeho nadstavbu pre múdre introvertky Ako s ním hovoriť. Ak vezmeš oba, druhý máš za polovicu.