Nešlo mi to do hlavy. Čo robím zle? Ako je možné, že ostatní 27 ľudia, s ktorými som bola na chate, nepotrebujú byť pár minút sami? Zdalo sa, že oni sú nadšení z nekončiaceho kolotoča sociálnych interakcií: spoločné izby, spoločné varenie, spoločné jedlo, spoločné spoločenské hry, spoločné spomínanie na spoločné aktivity, spoločná prechádzka, spoločné plánovanie ďalších spoločných činností. Dospelo to do štádia, že som už nevládala. V prestávke medzi spoločnými aktivitami som sa zavrela do miestnosti na metly a čistiace prostriedky pod schodmi. Zhlboka som dýchala a dúfala, že všetci ostatní ostanú na druhej strane dverí.
Zvyšok pobytu na chate si nepamätám. Predpokladám, že som išla na autopilotovi. Rovno po skončení spoločnej chaty som išla do lesa. Les si pamätám, bol krásny, voňavý a liečivý. Neschopnosť užívať si spoločnú chatu som vyhodnotila ako svoj defekt a predsavzala som si byť spoločenskejšou. Určite je to len zručnosť, ktorej sa potrebujem naučiť a ja som v učení dobrá, to dám, vravela som si.
toto je spomínaný les
O pár mesiacov neskôr som na hotelovej izbe z vyčerpania a bezmocnosti usedavo plakala. Previedla som do praxe svoje predsavzatie byť spoločenskejšia. Po preexponovaných vianočných sviatkoch sa zúčastnila silvestra, kde som až na jednu osobu nikoho nepoznala. Ani neviem koľko ľudí tam bolo. Viem len, že na začiatku nového roka som v hoteli pochopila, že je vo mne niečo, čo nedokážem zmeniť. Matne som tušila, že to bude niečo s mojou introverziou. Nepáčilo sa mi to. Dovtedy to bolo tak, že keď som si niečo zaumienila, dosiahla som to. Až táto neželaná introverzia ma dobehla a vmietla do tváre, že je mojou súčasťou, nech sa jej akokoľvek snažím zbaviť.
Urobila som pokus. Nešlo nasilu, skúsim podobrotky. Skúsim aspoň pochopiť, kto to teda som, ja introvertka. S tou istou vervou, s akou som sa chcela preinštalovať na extrovertku, som začala zisťovať viac o sebe. Začala som samú seba pozorovať ako výskumný objekt a zistila som, že som poriadne zaujímavý človek. Posilnila som vzťahy, ktoré mi dávali slobodu a s láskou púšťala ľudí, s ktorými sa cesty rozchádzali. Začala som sa tešiť z toho, kým som. Dorastala som do svojej podoby a postupne sa stávala sama sebou.
Dnes už viem, že na spoločnej chate som mala verbalizovať potrebu byť chvíľu osamote. Pravdepodobne by to akceptovali a ak nie, aspoň by som o dosť skôr vedela, koho mám s láskou pustiť.
Dodatočne som zistila, že odhodlanie spoznať introvertnú stránku môžem datovať na svetový deň introvertov, 2. januára. Predpokladám, že dátum bol stanovený zámerne, tzn. nebola som jediný vyčerpaný introvert mimo domova toho dňa. Na konci roka 2022 vznikla séria článkov na oslavu introvertov. Sú o tom, v čom sú introverti prínosom pre svet a ľudí.
POZRI všetky články k príležitosti svetového dňa introvertov TU.
P.S. Ak sa Ti zíde pomoc v objavovaní slobody v tom, kým si, som tu pre Teba. Čítaj viac TU.
Leave a Reply